Seneca, Čechov alebo Biblia?

Autor: Michaela Manikova | 10.1.2011 o 23:26 | Karma článku: 3,48 | Prečítané:  346x

Keď vám poviem prečítajte si tieto knihy a povedzte mi čo na vás, vo vás zanechali a ktorú si vyberiete, čo by ste mi odpovedali? A čo tak prejsť si všetky tri a nájsť v nich istú paralelu? Dá sa to? Je to možne? Určite áno, ale vezmete to povrchne alebo zatiahnete na hlbinu? Ja som túto tému dostala ako prácu v škole ale poňala som ju tak typicky svojsky- zatiahla na hlbinu a myslím, že výsledok sa Vám bude pozdávať a ak ani nie tak aspoň môže byť pre vás istou šablónou ako sa popasovať s rozborom diel.

 

Prvé dielo ktoré sa mi tento rok/ semester dostalo do ruky boli Senecove Listy Luciliovi. Listy v ktorých som sa zamerala na viacero prvkov ako napríklad porovnanie priateľstva a paralela s Bibliou. Seneca vraví a upozorňuje na priateľstvo. Konkrétne na fakt, nenazývať každého hneď priateľom, lebo priateľ je človek ktorému povieš všetko a berieš ho vlastne ako seba. To znamená ak ja dôverujem priateľovi bude aj on mne, ak ja uchovám tajomstvo môžem veriť že ho uchová aj on. Ale ak naopak budem podozrievavý voči priateľovi- môžem na oplátku očakávať to isté. Seneca sa v treťom liste varuje upozorňuje ba priam kritizuje svojho priateľa Lucilia aby vážil slovo priateľ. Vyzdvihuje „poslanie" byť priateľom. A zasa na inom mieste hovorí o klenote. V spojení týchto pojmov ako je priateľstvo - jeho hodnota, klenot- ktorý je hodnotný a ktorý vyjadruje niečo „veľké" či už diamant alebo nejaký šperk ma napadla podobnosť s Bibliou a to Sirachovcovou knihou 6, 14 -„Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad." Biblia dostala pomenovanie- Kniha kníh a nie nadarmo. Vraj kto nevie čítať Bibliu- nevie čítať nič. Veľmi dobre som však pochopila Senecovmu Listu o priateľstve pretože možno neviem čítať celu bibliu- určite state sú mi blízke pretože som sa im venovala a venujem dlhšie. Sirachovcova kniha a bližšie Sir 6,14 hovorí o priateľstve ktoré je pokladom. Seneca hovorí o priateľstve a o klenote. Niekto a vlastne mnohí považujú resp. vidia v pojme klenot niečo hodnotné niečo čo nám môže priniesť peniaze, možno slávu, úspech. Každopádne pojem klenot zahŕňa v týchto oboch dielach hlbší pojem ako je diamant, šperk a pod. Klenotom môžem nazvať mamu, otca, súrodenca. Klenotom však môžem nazvať svojho priateľa ,priateľku. Čo može byť honosnejší názov ako klenot. Mohla by som nazvať priateľa -Si mojou loptou. A naozaj ja mám veľmi dobrý vzťah ku lopte- dokonca donedávna ma nevedelo nič viac potešiť než futbalová lopta. Lenže ak chcem pozdvihnúť priateľstvo a hodnotu slov použijem ako príklad niečo vznešené niečo nadnesené ako je klenot. Urobím to tak ako aj Sirachovec - Si mojim pokladom!

Keď som sa už zamerala na Senecovu knihu tak použijem na ďalšie prirovnanie opäť tu istú knihu v porovnaní s Čechovou Izbou č. 6. Nedá mi nespomenúť ticho a svetlo ktoré ma zaplavovalo pri čítaní povzbudzujúcich slov Senecu. Všetky jeho listy sú presvetlené farebné hoci sú niektoré možno karhavé ( 4 list -tzv. o Priateľstve- viď hore) aj napriek tomu sú farebné. Karhavosť nie je na zahambenie a poniženie ale na upozornenie a sám Seneca sa prihovára priateľsky priateľovi. To či už sú listy Luciliovi písané priamo danej osobe alebo sú nadčasové nech zhodnotí každý sám. Ja pri čítaní som postrehla že nevnímam Lucilia ako niekoho ale ako seba. Akoby Seneca adresoval list mne. Samí rodičia poznajú najlepšie svoje deti a aj u nas platí to ,že otec vie ako na nás. Nikdy keď ma chce upozorniť na moje chyby a nedostatky nehovorí o tom čo som zle ja urobila, ale vždy mi to ukazuje na bratovi. Nepovie-„ pozeraj ako si sa nezodpovedne zachovala" ale jeho slová sú vždy adresované sposobom „tvoj brat sa nezodpovedne zachoval, dávaj pozor aby si to neurobila ty". A ja si vždy uvedomím ako to správne poukázal a viem že to bol odkaz pre mňa a preto si z toho zoberiem maximum. Tak isto sa prihovára Seneca a karhá priateľa, že nazýva ´priateľom´ „hocikoho". Ako som to spravila aj ja mnohokrát. Práve vľúdnosť a láskavosť jeho slov sú dúhou po daždi. Naopak Čechov v diele Izba č.6 už len prvotným opisom špinavej, schátralej , zničenej nemocnice navodzuje predstavu čiernobieleho deja. Na druhej strane musím vyzdvihnúť dokonalý opis či už budovy chodieb, izby alebo postáv, vďaka ktorým si vie čitateľ dokonale predstaviť plynúci dej. Čiernobielosť je symbolom akejsi pochmúrnosti ktorá panuje celým príbehom. Nezvratné osudy postáv ktoré privádzajú čitateľov do skľúčenosti a mnohokrát do bezbrannosti. Dielo aj napriek nefarebnosti vťahuje do deja aj toho najchladnejšieho čitateľa. To čo zaujalo najviac mňa bola špina. Špina ktorú autor znázorňuje priam neskutočne - do detailu. Jedno som vedela hneď na začiatku - nikdy nechcem vojsť do takého to príbehu s tým aby sa stal mojím príbehom. Jednoducho nechcem aby špina a chaos naplnili moj život. Táto špina spôsobila totižto to , že som dej videla čiernobielo. Nemocnica, ktorá odpudzuje svojou fasádou a o to viac interiérom. Na poznamenanie- spomínajú sa dva skalpely kvôli špine a hnusu som si nepredstavila skalpel nijak inak ako špinavý, hrdzavý ,tupý. Úplne ma ovládla špina ktorá sa na začiatku opisuje až tak že každý opis predmetu bol pre mňa špinavý, zatuchlý.

Tak ako som na začiatku spomínala Senecu a Bibliu, ako druhé Senecu a Čechova, tak mi teraz nedá spomenúť poslednú časť a to spojenie resp. rozdielnosť Čechova a Biblie. Ako som hovorila čierno bielosť v Čechovovej knihe je znakom pesimizmu, nič pozitívne. Každý kto bol úspešný stal sa bláznom. Napĺňa pocitom bezbrannosti a ničoty keď myšlienka na to ,že niečo budujeme a o niečo sa snažíme je zbytočnosťou vo chvíľke keď si uvedomíme aké je všetko prchké. Keď si nahovoríme zločiny ktoré sme nespáchali, keď začneme byť vzťahovačný s myšlienkami že sa nám stane to najhoršie čo môže ( ako v prípade Ivana pozn. M.M). Pri diskusii v triede mnohý moji kolegovia povedali že sa na chvíľu báli že sa to stane aj im v ich živote. Aké sú myšlienky silné. Raz som počula myšlienku ktorá vravela o myslení a vlastne o tom že „Myslenie vedie k porážke". Tak ako v Ivanovom príbehu, ktorý prehral len preto že „myslel". Myslel, že sa na neho pozerajú, myslel, že po neho idú, myslel ,že ho vinia, myslel ... ?! Naozaj myslel? Porazilo ho vlastné myslenie. Koľkokrát sme na niečo úpenlivo mysleli a po chvíľke zistili, že nás to nejako stále viac a viac pohlcuje ba priam uväzňuje až zamotáva. Keď nás kniha neprivedie k zamysleniu sa nad problémami Ivana, Dr. Andreja a pod. tak nás určite nasmeruje na premýšľanie o svojich „veciach". Kontrastujem toto dielo s bibliou pretože tá je plná ako negatív tak aj pozitív. Na jednej strane text dlhý a plný karhania, upozorňovania ten ktorý nás navodí smutne a spôsobí výčitky a zároveň v tom istom texte ako balzam odpustenie, pochopenie a na konci ostane len naša pokora. Takzvaný lejak pocitov. Mrholenie, dážď a nakoniec na horizonte dúha ako znak zmluvy. Nesúhlasím s teóriou ,že biblia je negatívna plná smútku tzv. čiernobiela. Je hmlistá to áno a preto tak úžasná lebo vždy v každej situácií text hoc aj ten istý ponúka iný pohľad, iný príklad, iné vysvetlenie a inú cestu. Tam kde v diele Izba č.6 nám po prečitaní celeho príbehu na konci ostane pocit bezbrannosti, po prečítaní jedného „príbehu" v Biblii pocit víťazstva - preto ,že sme pri čítaní padli ale zároveň vstali, kdežto v Čechovovej knihe ostávame padlí aj na konci.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?