Tuším, kam kráča ľudstvo. Premýšľam, kam mám kráčať ja...

Autor: Michaela Manikova | 10.1.2011 o 20:54 | (upravené 10.1.2011 o 22:10) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  2720x

Nachádzam sa na takzvanej životnej križovatke. Prečo? Som dospelý človek a mám sa rozhodnúť akým smerom sa budem uberať v živote. Ľudstvo kráča jedným smerom. Smerom ,ktorý niekto vytýčil a ktorým sa mnohý uberajú. Problém je v tom ,že ja sa uberať týmto smerom nechcem. Vytŕčať z davu sa dá rozumieť mnohorako. Štýlom oblečenia, života, vizážou, účesom, vlastným názorom, vlastným smerom... Myslím, že každý zvládne kopírovať veci od iných. Hovoriť slová a myšlienky, ktoré už niekto vymyslel. Správať sa tak ako niekto povedal. Viesť životný štýl podľa obľúbeného periodika, časopisu...

 

Aby som si mohla odpovedať na otázku kam mám kráčať ja musím zodpovedať tú kam kráča ľudstvo. Mnohí ľudia vravia , že ľudstvo vo vede urobilo pokrok a kráča správnym smerom. Budiš. Súhlasím. Taktiež aj v technike a vývoji kráča rýchlim tempom. Ľudstvo z cirkevného pohľadu a môjho pohľadu laika smeruje do záhuby. Nezištnosť, obeta, radosť a láska sa často krát z nášho života vytráca, ale prečo? Mohla by som vypísať mnohé plusy  ale aj mínusy. S časti som si na otázku ľudstva zodpovedala.

Mám dve možnosti. Pridružiť sa k mase ľudí a nechať sa zmeniť. Alebo naďalej konať to, čo ma teší a spôsobuje radosť aj ľuďom okolo. Vybrala som si, tak povediac mojimi slovami a očami ešte stále dieťaťa- možno naivného a nerealisticky rozmýšľajúceho, cestu dobra a radosti. Možno to znie veľmi nadnesene a sladko. Pre mnohých možno egoisticky a zástierkovo. Vysvetlím. Veľa ľudí chodí po svete smutných, unavených, strápených. Takých , ktorí potrebujú aspoň malé svetielko do života. Takých, ktorí možno stratili nádej vidieť svetlo v tme tejto doby. Ľudia ,ktorí už nevládzu žiť svoj príbeh. Nechcem a ani nemôžem byť jednou z nich. Chcem byť možno takým svetlom v tme , sviežim vánkom v dusnej dobe. Sladkým potešením keď aj cukor horkne v ústach. Niekým kto dokáže vyčarovať z pochmúrneho dňa plného mrakov a chmár aspoň jeden slnečný lúč. Aspoň chvíľu v dni kedy sa zabudne na to zlé. Dodať energiu tam kde už nie je. Dokazovať stále viac a viac ľuďom okolo akí sú vzácni a dôležití. Ja viem. Nedokážem zmeniť svet. Budem rada ak moje poslanie bude mať zmysel ak dokážem každý deň aspoň jednej ľudskej duši ukázať a darovať svetlo. Nie silou ale láskou.

Ak niekto povie svet je zlý a skazený. Nemôžem sa už na to pozerať. Každý myslí na seba nikto nikomu nepomôže - prečo sa aspoň ten daný človek nesnaží zmeniť seba a svoje okolie, aby videlo v tmavom aj trochu bieleho. Možno je to veľakrát ťažké a zložité ,ísť proti prúdu rieky, ktorá je silná a a taká ľadová ,že nás až mrazí v kostiach jej chlad. Nebáť sa ísť dopredu aj keď vyčnievame z davu je znakom už teraz víťazov.  Viem kam kráča ľudstvo a viem aj kam chcem kráčať ja. Chcem sprostredkovávať ľudom silu v podobe slov a skutkov. Viem, že nemôžem pomôcť každému ale môžem sa o to pokúsiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?