Asi aj preto nemali problém mi hovoriť o svojich „kamaláskach" ,vzťahoch či už reálnych alebo potenciálnych. Dokonca o záujmoch a strachu z oslovenia a prípadného odmietnutia. Nakoniec vždy otázky zakončili „veď si dievča, tak mi poraď". Bolo to ťažké radiť niekomu, keď som bola iná ako ostatné dievčatá. Zmenili ma oni - kamaráti. Ktorí otvorene vraveli, čo im na dievčatách vadí, čo naopak imponuje a ja som sa tak povediac menila. Menila tak aby som sa vyhla chybám ktoré vadia mužom. A tá najdôležitejšia a najpodstatnejšia chyba je tá, ktorú všetci už berieme ako samozrejmosť. Tá pri ktorej dievča/ žena stráca istý šmrnc. A to vtedy keď nenechá muža bojovať o seba ale ponúkne sa mu ako ľahko lovená korisť. A to je zlé- to veru áno.
Pri dlhých rozhovoroch s rôznymi typmi ľudí som si všimla, že mnohokrát (skoro vždy) sa muži pri pohľade na ženu, ktorá ich upútala pýtajú sami seba -mám na to ju osloviť? Bude jej stačiť to čo mám a to čo jej môžem ponúknuť? Budem jej stačiť ja? Dôležité je sa nebáť oslovenia. Predsa ešte ju nemáš a nemôžeš viac nemať ako v momente keď sa to pýtaš. Akurát môžeš každou premárnenou šancou na rozhovor stratiť. Pýtaš sa čo stratiť? No predsa šancu na odpoveď.... A napokon keď pri nej naozaj cítiš a uvedomuješ si, že tebe stačí ona a nič viac nepotrebuješ znamená to, že jej budeš stačiť určite aj ty !
Neukladaj zbytočné otázky sebe ako- „a prečo ak sa jej páčim neosloví ona mňa?" Prosto! Je to chlapská záležitosť! Vždy bola a bude! Žena by nie, že nemala ale dokonca nemôže tento krok robiť. A ak sa ti to zdá hlúpe, že je to len na Vás chlapoch, tak porozmýšľaj či už si chlapom alebo mužom vôbec...
Foto:http://s281.photobucket.com/albums/kk238/xsoxdamnxcleverx/photog