Láska v čase korony

Autor: Michaela Manikova | 6.4.2020 o 21:50 | Karma článku: 1,02 | Prečítané:  164x

Bola ťažká neskorá noc. Ťažká pre mňa, lebo na mňa všetko doľahlo. Aj psychicky silný človek sa počas tejto krízy párkrát zlomí. Poplače si, zanadáva, ustarostí. Je to v poriadku. Nepotláčajte emócie, chcú vyjsť na povrch.

O to viac myslím teraz na tých, ktorých duševné zdravie je nahlodané, ktorí potrebujú silných ľudí okolo seba, aby ich podopreli, aby im pomohli zniesť ťažobu súčasných dní.

Doľahlo na mňa to, že som bola pri starkej a zároveň nebola, lebo som si pri nej nemohla posedieť a dať kávu. Doľahlo na mňa to, že som si predstavila ako sa svet zmenil za posledný mesiac a ako by na to reagovali moji dedkovia. Jeden z nich špeciálne vravel „Keby stare ľudze z hroboch postavali, a vidzeli jak še švet zmenil, nazad do hrobu by chceli vejsc“ (Keby starí ľudia vstali z hrobu a videli by, ako sa zmenil svet, chceli by ísť naspäť do hrobu ). Doľahlo na mňa keď som mojej priateľke Ivanke doniesla niečo čo som napiekla ja a vymenila za to, čo napiekla ona, a azda prvýkrát sme sa neobjali, len na diaľku pozdravili. Doľahlo na mňa to, ako keď ma moja malá krstná dcérka Šarlotka videla po mnohých dňoch zamaskovanú s rúškom a v rukaviciach zakričala „Ty si prišla ku mneeee! Mišinka prišla ku Šarlotke!!“ Behala dookola a veľmi sa tešila. Vtom zastala a rozbehla sa ku mne, pretože my objatiami nešetríme a bozkami už vôbec. Hneď sme ju zastavili, lebo však bezpečnosť, a vo mne sa niečo rozbilo na tisíc kúskov! Tie malé nechápavé očká, ktorými sa na mňa pozerala, akoby hneď pochopili. Videla som, ako jej červenajú, ako jej je ľúto a preto som jej cez tú guču, ktorá sa mi nazbierala v krku, len povedala „Veľmi ťa ľúbim, to vieš, že?“ pomaly prikývla „musíme chvíľu počkať a potom sa neprestaneme stískať a pusinkovať, okej?“ opäť prikývla a očká jej sčervenali ešte viac. Vtedy som sa už musela obrátiť a odísť, pretože vtedy sa už moje slzy začali predierať samovoľne von.

Nie nebudem vás moralizovať, ani nič prikazovať a opakovať. Veľa sa toho už porozprávalo, veľa porozpráva. Ja som sa vám len chcela vyrozprávať, lebo však to pomáha. Lebo však takéto smútky zažívame všetci spolu a každý zvlášť. Buďte silní.

S láskou

Michaella

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: USA horia, prezident hovorí o streľbe do ľudí

Čo sa deje v Spojených štátoch a čo protesty spustilo.

Komentár Petra Schutza

Matovičov poklad je iluzórny

Otváranie sa von je predsa len spornejšia káva ako dovnútra.


Už ste čítali?