NEBUDEM tolerovať nariadenia!! Lebo tie ma obmedzujú, tie mi narúšajú moju slobodu! Tie mi PRIKAZUJÚ, čo robiť a nerobiť a ZAKAZUJÚ byť s mojími milovanými. Byť s priateľmi, kamarátmi, frajerom/kou, RODINOU!
Veď to je choré!
Hmmm...
Hmmmmm...(druhé teatrálne citoslovce)
Viete čo? Ach, je to choré! Lebo to, čo to zapríčinilo je choroba. Ale viete ešte čo? Vám nikto nemôže zabránit, sa ani stretávať, ani chodiť von do prírody, kde je stovka ďalších ako vy. Vy NEMOŽETE mať zakazané nič, ale môžete VŠETKO.
Ešte pred mnohými rokmi (nuž čo, starneme všetci, rovnako spravodlivo) nám v škole vysvetľovali pojem SLOBODA. A žiaci sa stále pýtali, že či je absolútna, alebo nejak ohraničená. Lebo, ak je limitovaná, tak to predsa nie je sloboda. Profesorka žiakom povedala :
“ moja sloboda končí tam, kde začína sloboda toho druhého.”
Takže teraz k tej VAŠEJ SLOBODE! Láskavo nenarúšajte MOJU SLOBODU tým, že ma nútite VY SEBCI ostávať stále dlhšie ZODPOVEDNE DOMA. Pretože VŠETCI chceme slobodu. Všetci chceme slobodné Vianoce, a možnosť vidieť sa kedykoľvek. Všetci chceme SPOLU tráviť koniec roka, objať sa, pobozkať a byť spolu, a nie bez seba!
Povedzte mi, ak by nikto nerešpektoval na križovatke semafór, aký chaos by nastal?
Ak by nikto nerešpektoval dopravné značenia (hlavná , stop...) ako by to fungovalo? Ako bezpečne by ste sa cítili, pri prejazde križovatkou? Nepremýšľali by ste “ kedy to do mňa niekto vpáli? Veď nie je to to isté ako teraz s touto chorobou?
Aj ja som už z toho všetkého unavená, aj mne sa už nechce premýšľať neustále o tom, čo môžem, kam ísť, aby som neohrozila seba a svojich blízkych. Chcem sa voľne pohybovať, plánovať si dovolenku, navštevovať aj tých, ktorých teraz nemôžem. Všetci chceme to isté, ale robíme rozdielne rozhodnutia.
JA neobmedzujem tvoju slobodu, TY NEOBMEDZUJ TU MOJU, svojim nezodpovedným správaním. Jasné prepáč, ty si zodpovedný voči sebe, ohrozuješ IBA SEBA, a TY máš slobodné rozhodnutie. No to stále iba po hranicu iného človeka. Nie je absolútne, JE LIMITOVANÉ... SORRY
Michaella 2020
